Cez víkend navštívi Slovensko Terl Bryant. V rozhovore hovorí aj to, čo od cesty čaká.
Je vyhľadávaným bubeníkom a perkusionistom, ktorý spolupracoval s množstvom zvučných mien hudobného priemyslu či svetoznámymi gospelovými tvorcami. Nechýbajú medzi nimi Matt Redman, Graham Kendrick, Faith Hill, Steve Taylor, Martin Smith či Led Zeppelin. Tvrdí, že keď zažil duchovné obrátenie, iba sa vrátil domov. Pomohli mu v tom skutky lásky a vľúdnosti od kresťanov. Britský hudobník a zakladateľ Žalmových bubeníkov Terl Bryant tento víkend znova navštívi Slovensko.
Na Slovensku si bol už niekoľkokrát, čo ťa na našej krajine najviac oslovilo?
Krajna alebo miesto môže niekoho osloviť z mnohých dôvodov. Určite je nádherná svojimi dramatickými horami a prírodnými scenériami. Ja mám však rád slovenských ľudí. Pred pár rokmi som sa spriatelil s kapucínom, ktorý rád bubnuje. Páčilo sa mi to – a páčil sa mi aj on, a teraz si uvedomujem, že kúsok takéhoto pojašenia je vo väčšine Slovákov. To sa mi páči.
Jedol si už bryndzové halušky, čo na ne hovoríš?
Áno, toto je jedna z tých bláznivých vecí, o ktorých hovorím. Môžem si ich, prosím, dať, keď vás opäť navštívim?
Ako prebieha tvoj klasický deň? Vieme, že máš šesť detí. Je náročné skĺbiť veľkú rodinu a bubnovanie?
Na toto práve teraz nemôžem odpovedať, pretože o desať minút mám byť na stretnutí v škole, potom futbalový zápas, pomáhať s praním, upratovaním, prečítať rozprávku 6-ročnému a pomôcť šestnásťročnému s… Bubnovanie musí niekedy jednoducho počkať.
S ktorým slávnym umelcom sa ti najlepšie spolupracovalo? Máš nejakú veselú príhodu?
Mimoriadne rád som spolupracoval s priateľom John Paul Jonesom (basgitarista Led Zeppelin), ktorý je jeden z najláskavejších mužov, akých vo svete hudby poznám. Išiel raz so mnou v Írsku nakupovať. Zrazu sa o všetko postaral – kam ísť, na čo sa pozrieť a mal dokonca aj mapku mesta. Tak ma to rozosmialo, že som ho začal volať „oci“. Počas turné sa každý z tímu stal súčasťou rodiny. Ďalší hudobník menom Nick Beggs sa mi stal sestrou a dokonca muž, ktorý opravuje Johnove gitary, sa stal „mamou“.
Aký bol pre teba najväčší krok dôvery k Bohu?
Krok dôvery k Bohu je nepretržitý proces. Kedykoľvek prídu skúšky a sú akékoľvek. Ak sa na ne nechytajú praktické riešenia, v zásade si môžeš vybrať medzi vierou alebo strachom. Ako hudobník so šiestimi deťmi to dôverne poznám, ďakujem.
Prečítaj si aj:
Zakladateľ Žalmových bubeníkov Terl Bryant vystúpi v Piešťanoch
Kedy ti napadlo, že bubny môžu mať niečo spoločné s Bohom?
Myslím, že som to vždy vedel, pretože som videl, ako môže dobrý rytmus vyčariť človeku úsmev na tvári. Avšak v roku 1983 som bol ako čerstvý kresťan na turné s americkou gospelovou kapelou. Jedného dňa sa zo mňa istá pani – bez toho, aby som ju k tomu pozval – snažila vyhnať démona bubnovania. Bolo to vtipné, ale aj celkom zvláštne. Vtedy som pochopil, že potrebujem študovať Bibliu, aby som pochopil túto otázku. Našiel som v nej 16 referencií o bubnovaní a pochopil som, že bubnovanie môže byť využité na uctievanie, modlitbu, prorokovanie, prehlasovanie a určite je to niečo, čo nám daroval Boh.
Kedy si sa prvýkrát stretol s Ježišom, aké bolo to stretnutie?
Moja mama mi hovorila o Ježišovi a veril som a uctieval Boha už ako malý chlapec, avšak nenasledoval som ho. Počas obdobia puberty som žil ako rocker. V roku 1983 som však stretol kresťanského hudobníka, ktorý sa stal mojím priateľom a je ním dodnes. Postupne som sa naučil dôverovať mu ako priateľovi. Modlil sa za mňa a ja som začal vidieť, že potrebujem, aby ma Ježiš zachránil z toho, čím som sa stal. Keď som sa napokon modlil, prežil som úžasné obrátenie, o ktorom porozprávam na Slovensku. Boli to skutky lásky a vľúdnosti od kresťanov, ktoré mi pomohli vidieť, že Ježiš je Boh Lásky. Nebolo to pre mňa nové stretnutie, skôr príchod domov.
Akým spôsobom môže veriaci človek pôsobiť na neveriacich?
Láskou… Jedine láskou.
Ako vnímaš Ty modlitbu cez bicie?
Tvorba hudby je komunikáciou cez zvuk a hudbu a niekedy je zvaná aj jazykom srdca. Verím, že bubnovanie zvukov a rytmu môže prehovoriť atmosférou alebo náladou, ktoré ním vytvárame. Týmto spôsobom môžeme vyjadriť modlitbu. Modlitba je forma komunikácie s Bohom a zdieľaná ľuďmi. Jednoduché je rozmýšľať o bubnovaní ako o druhu jazyka. Napríklad rýchle udieranie hovorí o niečom uponáhľanom a pomalé údery o niečom pokojnom. Ak dovolíte zvukom a rytmom, ktoré tvoríte, vyniesť von čosi z vášho srdca, budú komunikovať niečo srdcu poslucháča. Boh pozná naše srdcia. Hudobníci sa môžu v tejto oblasti veľmi rozvinúť, keď sa naučia vyjadriť samých seba skrze svoj nástroj.
Čo ťa viedlo k založeniu žalmových bubeníkov, ako Ti táto myšlienka napadla?
Začal som sa stretávať s hŕstkou bubeníkov v Londýne v roku 1995 a čoskoro som hosťoval pravidelné mesačné stretnutia zamerané na objavovanie modlitby a uctievania skrze bubnovanie. Potrebovali názov, tak som ich nazval „Psalm Drummers,“ čo sa mi zdalo ako inšpirovaný názov. Trávili sme spolu mnoho hodín v modlitbe a uctievaní skrze bubnovanie. Bol to úžasný čas a hosťoval som tieto stretnutia asi desať rokov.
Čo je dnes najväčším svedectvom pre mladých, že Boh existuje?
Verím, že to môže byť jednoducho Láska a skúsenosť s ovocím Božej lásky, ako sa o nej píše v Liste Galaťanom 5,22-23.
Čo očakávaš od tvojej návštevy Slovenska?
Dúfam, že zažijem mnoho zábavy a že lepšie porozumiem, ako môžem pomôcť mojim slovenským priateľom v zdieľaní Božej lásky.
Autorka rozhovoru: Miroslava Ploszek
Preklad: Andrej Kamenský
Foto: Organizátori špeciálnych chvál v Piešťanoch / pn.chvály / Terl Bryant / http://fabarooo.co.uk
