Je prvým interpretom, ktorý zvíťazil v súťaži Gospel talent. Odvtedy vydala dva vlastné albumy a považuje ich za veľký dar. O súťaži, tvorbe, živote a osobných cieľoch rozpráva Simona Martausová.
Je prvým interpretom, ktorý zvíťazil v súťaži Gospel talent. Odvtedy vydala už dva vlastné albumy, odohrala sériu koncertov a zložila desiatky piesní. Všetko, čo zloží a vydá, považuje za veľký dar a jej životným vzorom je každý človek, z ktorého vyžaruje dobro. O súťaži, tvorbe, živote a osobných cieľoch rozpráva Simona Martausová.
Čím teraz žiješ? Pri čom sme ťa pristihli?
Dnes je krásne nedeľné dopoludnie. Počúvam peknú hudbu, pijem kyslý, ale dobrý jablkový džús a chystám sa do kostola. (úsmev)
Si historicky prvou víťazkou Gospel talent. Ako si s odstupom času spomínaš na súťaž?
Ako pri súťaži v roku 2009, tak aj pri jej pokračovaní pred dvoma rokmi si na Gospel talent spomínam pozitívne a rovnaké pocity mám aj pri aktuálnom ročníku. Vďačím tejto súťaži za veľa a som veľmi rada, že také niečo existuje.
Prečo?
Lebo táto súťaž dáva možnosť deliť sa o svoje piesne aj s inými. Sama som vďaka Gospel talentu objavila mnoho zaujímavých kapiel a interpretov, ktorých som si obľúbila.
Pamätáš si ešte vystúpenie na festivale Campfest, kde ťa predstavili ako gospelový talent roka?
Áno, pamätám si, že som mala veľký rešpekt pred svojím, dá sa povedať, prvým veľkým vystúpením. Môj úplne prvý koncert v živote, kde som spievala svoje piesne, bol na festivale Verím Pane, Campfest prišiel po ňom. Pamätám si, ako mi v Kráľovej Lehote pred koncertom dal Peťo Milenky krížik na čelo a ja som bola pokojnejšia.
Mávaš ešte stále strach pred koncertmi?
Už nie taký, ako na úplnom začiatku. Teraz sa už viac teším ako bojím. Ale, samozrejme, vždy mám pred vystúpením rešpekt.
Zmenilo sa po výhre v súťaži niečo v tvojom živote?
Zmenilo. Po tejto súťaži som akosi viac začala žiť hudbou. Prišli koncerty a mohla som sa o svoje pesničky deliť aj s inými ľuďmi. Aj som začala viac tvoriť.
V štúdiu Richarda Čanakyho si nahrala svoju prvú pieseň, ktorá bola okamžite zaradená do vysielania v rádiu. Čo nasledovalo potom? Začala si viac vystupovať, alebo si sa sústredila na tvorbu piesní v štúdiu?
Po nahratí dvoch pesničiek u Riška sme s kapelou pokračovali v tom, čo sme robili aj dovtedy. Keď prišli nejaké koncerty, tak sme s radosťou na ne išli, mávali sme skúšky a tešili sa z hudby. Vydanie CD prišlo možno až dva-tri roky po nahratí prvých piesní.
A onedlho ho nasledoval ďalší album – v tvorbe ťa sprevádzajú už dva vlastné vydané. Kam si sa medzi nimi posunula – aký je rozdiel medzi premiérovým a ešte len nedávno predstaveným albumom?
Prvý album sa volá “Vyzliecť si človeka”. Je ladený skôr do pop-rockového štýlu. Druhý s názvom “Dobrý deň, to som ja” je už skôr v jemnejšom folk-blues štýle. Každý album išiel cez iné vydavateľstvo, ale na oboch mi pesničky nahrávali skvelí hudobníci. Musím povedať, že je to pre mňa veľký dar, že som mohla vydať svoje albumy. Za oba som Bohu aj ľuďom, čo sa na nich podieľali, nesmierne vďačná.
Na čo sa zameriavaš vo svojich priesňach? Čo chceš nimi povedať svojim poslucháčom?
Keď tvorím, tak väčšinou nerozmýšľam nad tým, že pieseň sa dostane aj k iným poslucháčom. Je to skôr o tom, že prežívam nejaký pocit, ktorý dávam do pesničky. A až keď je pieseň na svete, tak si uvedomím, že ju budú možno počuť aj ľudia (úsmev). Ale sú aj prípady, keď som zložila pesničku niekomu inému namiesto toho, aby som sa s ním porozprávala (úsmev). A taktiež aj modlitby a rozhovory s Bohom často mávajú u mňa „hudobnú podobu“.
Existuje teda mnoho tvojich piesní, ktoré nebudú nikdy vydané…
Myslím, že sa také nájdu. Ale človek nikdy nevie. (úsmev)
Ktorú zo svojich doterajších piesní si najviac ceníš?
Raz mi jedna blízka osoba povedala, že si musím vážiť každú jednu pieseň, lebo každá pieseň je dar. Ale mám niektoré piesne, ktoré sú moje obľúbené. Napríklad aj “Nádherný Svätý” – to je pieseň, s ktorou sa mi spája veľa krásnych vecí v mojom živote. Alebo Normálny život, Kone, Ovečka s krídlami, Pod imelom. To sú tiež moje srdcovky.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase, kde ťa môžeme najčastejšie stretnúť?
Vo voľnom čase rada chodím do prírody, alebo s kamarátmi na kávičku. A sem tam si rada chodím zabehať. Takže ma môžete stretnúť buď na ceste, v kaviarni alebo v hore (úsmev).
Aké sú tvoje ciele, čo by si chcela dosiahnuť?
Stále by som sa chcela zdokonaľovať vo veciach, v ktorých viem, že mám rezervy. Chcela by som tvoriť a spievať, kým budem vládať. Ale hlavne by som chcela byť dobrým človekom a zaslúžiť si nebo. A chcela by som si v budúcnosti, keď budem mať vlastnú rodinu, zaobstarať dve ovečky a včely.
Aký je tvoj hudobný a životný vzor?
Hudobných vzorov, ako aj životných, mám viac. Ale ak si mám vybrať, tak hudobným je Zaz, Lisa Hannigan, Jaromír Nohavica. Životným Páter Pio a každý človek, z ktorého vyžaruje dobro.
Tvoje plány na najbližšie dni?
Chceli by sme ísť s kamarátmi do Rakúska na výlet, len tak pobehať po horách a pozrieť možno Salzburg. Čaká ma aj zájazd s divadlom a nejaké koncerty, na ktoré sa veľmi teším. A ešte svadba môjho bratranca, ktorej sa tiež už nemôžem dočkať.
Autor: -gt-