Legenda gospelovej hudby na Slovensku jubiluje. V rozhovore rekapituluje Stanley.
Ako jedna z mála kapiel s gospelovou tvorbou máva v publiku aj neveriacich nadšencov. Za album k 10 rokom pôsobenia dostali významné ocenenie v podobe Aurela. Odmenou za hudobné i ľudské kvality je im stále rastúci záujem fanúšikov o koncerty. Teraz im ich Kapucíni & Stanley darujú hneď niekoľko. Cez turné totiž oslávia svojich 20 rokov.
O tom, čo priniesli a čo možno ešte príde, sa v rozhovore pre portál iGospel zamyslel spevák a gitarista STANLEY.
Mal vznik kapely Kapucíni a Stanley pre vás hlbší zmysel ako tvoriť hudbu a cez ňu oslovovať ľudí?
A viete, že ani nie? (úsmev) Ako každý pubertiak som začal hrať na klavír a gitaru, lebo som chcel byť slávny. Pubertiak som síce zostal, no slávny žiaľ – alebo našťastie – nie. A preto som bol nútený zmeniť svoje priority. Dnes sa venujem hudbe hlavne preto, že som rád, ak sa ľudia pri nej bavia a podarí sa nám, hlavne v dnešnej ťažkej dobe, aby si trochu oddýchli od bežných dennodenných starostí. Veď tak nakoniec toto remeslo aj začínalo už na stredovekých trhoviskách. Niekto niečo vedel, mal gitaru, mal chuť sa baviť a urobiť ľuďom okolo seba radosť.
Spôsobil vznik kapely vo vašich životoch zmenu? Viditeľnú alebo dokonca citeľnú?
Nie, akurát sme dali dokopy normálnu partiu priateľov, ktorá sa ani po dvadsiatich rokoch nerozpadla.
Akým spôsobom ste tvorili a tvoríte dnes?
V tom sa vôbec nič nezmenilo. Vnímame okolie, zažívame rôzne životné situácie. Potom sa to už iba dá na papier a zhudobníme to. Myslím, že tých 20 rokov sa na tvorbe vôbec neodráža.
Vnímate rozdiel medzi dnešnými koncertmi a tými na začiatku vašej hudobnej kariéry? Teda okrem počtu autorských piesní?
Samozrejme. Boli sme predsa len o 20 rokov mladší, plní entuziazmu, vládali sme, neprekážali nám nočné presuny či spoločenský život (úsmev). Dnes je to iné. Nie, žeby sme nechceli všetky tieto veci robiť, ale už toľko nevládzeme a najhoršie je to s cestovaním. Keby sme mali Arabelin prsteň a takýmto spôsobom sa presúvali, tak zvládneme aj trikrát toľko koncertov (úsmev).
Pociťoval niekedy niekto z kapely chuť na sólovú dráhu? Alebo ste v kapele aspoň premýšľali nad zmenou osadenstva?
Samozrejme, že pociťoval a Félix napríklad stále pociťuje. Ja som s tým problém nemal, pretože ja som mal sólovú dráhu ešte pred vznikom našej kapely. A totálne sólovú. Iba ja s gitarou. Bolo mi smutno. Preto som sa začal modliť, aby mi Pán poslal nejakých ľudí, s ktorými by som mohol hrávať. No len aby to neboli kapucíni, pretože v ďalekej minulosti som s nimi nemal dobré skúsenosti. A výsledok? Vidíte sami (úsmev).
Čo sa týka zmeny zloženia? Riešili ste to niekedy?
Nuž, akurát chlapci poslednú dobu vykrikujú, že už 20 rokov hľadajú náhradu za mňa…
„Nespočetne veľa ráz sme sa za ten čas pohádali, ale vždy sme si dokázali našťastie odpustiť. To je asi ten najväčší návod pre mladé kapely.“
V čom je tajomstvo vašich textov a hudby? Máte návod pre mladšie kapely, ako tvoriť – aby to dotiahli minimálne na tú dvadsiatku?
Nemáme, pretože dotiahnuť to úspešne na dvadsiatku, to nie je iba o tvorení. Sú tam omnoho prednejšie veci. Kapela je podobná inštitúcia ako manželstvo. Tiež je to všetko o dôvere, porozumení, ale najmä o odpúšťaní. Nespočetne veľa ráz sme sa za ten čas pohádali, ale vždy sme si dokázali našťastie odpustiť. To je asi ten najväčší návod pre mladé kapely.
Premýšľali ste niekedy o presedlaní z gospelu na iný hudobný/žánrový typ?
My môžeme premýšľať, koľko chceme, stále budeme zaradení do gospelu. Asi preto, že sme veriaci. Aj keď hráme zábavy, na pohreboch či plesoch a tam hráme ľudovky, elánovky a podobne, stále hráme iba gospel (úsmev). Kedysi nás to škrelo, ale dnes – hovorím za seba – už som si zvykol. Chodia na nás aj neveriaci a aj tým je jedno, ako sa to nazve. Prídu kvôli nám.
Za tie roky ste si museli vypracovať zvláštny vzťah ku konkrétnym piesňam vášho repertoáru. Ktoré sú pre vás tie naj?
Z mojich piesní sú mi najviac blízke k srdcu „Kána Galilejská“ a „Kapucínsky rock and roll“. Veľa som s nimi zažil, aj dobrého aj zlého (úsmev). Ale minule sme mali v kapele anketu, komu sa ktorá pieseň najviac páči a vyhral ju presvedčivo náš harmonikár Ondrej so svojou piesňou „Radosť“.
„Chodia na nás aj neveriaci a tým je jedno, ako sa to nazve. Prídu kvôli nám.“
Máte spočítané, koľko piesní ste za dve dekády pôsobenia vyprodukovali?
V štúdiu sme nahrali a vyprodukovali spoločne 133 piesní na deviatich albumoch. Ten posledný, Trubadúrova spoveď, obsahuje výber 37 folkových, folk-rockových či folk-country piesní a jednu novú.
Kto bol a možno stále je vaším hudobným vzorom?
Ja osobne nemám hudobný vzor. Páči sa mi to, čo sa mi páči (úsmev).
Máte predstavu, ako dlho ešte budete na hudobnej scéne? Aký čas ešte budete fanúšikom prinášať nové skladby, tvoriť, koncertovať?
No, pre mojich neprajníkov mám veľmi zlú správu – tak skoro sa do dôchodku nechystám. Ale mám pre nich aj dobrú správu, že nádej zomiera posledná (úsmev). To, ako dlho ešte budeme účinkovať, nezáleží na nás. V prvom rade je tu náš Pán, ktorý vedie všetky naše cesty a ktorý rozhodol o tom, že dnes oslavujeme dvadsiatku. Napriek všetkým našim hádkam, problémom a vôbec, že sme sa za ten čas neprizabili. V ďalšom ohľade ide o našich fanúšikov. Ak tí prestanú chodiť na naše koncerty, tak sa utiahneme do nejakej malej, prítulnej krčmičky a budeme hrať pre radosť sami sebe.
Aké majú Kapucíni a Stanley plány na najbližšie dni, týždne a mesiace?
Štartujeme koncertné turné na počesť nášho jubilea – 16. apríla sme v Žiline, o deň neskôr v Ružomberku, 19. apríla koncertujeme v Bratislave, 24. v Pezinku a turné ukončíme 26. apríla v Prešove. Okrem toho máme v pláne ešte dva misijné koncerty, a to 8. mája v Iliašovciach a 6. júna v Prahe. Na 9. mája nás pozvali zahrať koncertík na 11. Rozhlasovú púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove.
Aký darček by ste chceli k spoločnej dvadsiatke dostať? Je to niečo špeciálne?
Veľa ľudí na koncertoch a aby z nich odchádzali spokojní.
A čo by ste naopak chceli pri príležitosti veľkého jubilea darovať vy?
Dobrú náladu (úsmev).
Rozhovor: Kristína Zelná
Foto: Kapucíni a Stanley / http://www.kapucini-stanley.sk