drobny _ featured

Juraj Drobný: Mnohým aktérom gospelu chýba zdravá sebareflexia

Keď na Slovensku vznikala kresťanská hudobná scéna, bol pri tom. Zakladateľ festivalu Verím Pane hovorí nielen o jej začiatkoch.

Kto je Juraj Drobný?

  • Významná osobnosť zrodu a vývoja slovenskej kresťanskej hudobnej scény
  • Zakladateľ festivalu Verím Pane, ktorý vznikol v roku 1990 a od roku 1998 sa koná pri Oravskej priehrade v Námestove
  • Spoluzakladateľ občianskeho združenia Lux communication, ktorého cieľom je od roku 1994 podporovať novú a rozširovať existujúcu kresťanskú audio a video tvorbu
  • Dlhoročný scenárista a dramaturg televízneho magazínu o gospelovej hudbe "Poltón", ktorý stál pri jeho zrode
  • Dlhoročná dôležitá osobnosť TV LUX, dnes pôsobiaca v pozícii dramaturga
  • Autor mnohých významných projektov a aktivít nielen na poli domácej gospelovej scény

 

Málokto pre slovenskú kresťanskú hudobnú scénu urobil toľko ako on. Založil a dodnes organizuje festival Verím Pane, stál pri zrode televízneho magazínu Poltón či časopisu Adorémus. Dnes upozorňuje, že ani skutočne dobrí kresťanskí interpreti u nás nedostávajú patričný priestor, keď ho ponúka iba TV LUX a Rádio Lumen. Kňaz Juraj Drobný.

 

Pri slovenskej gospelovej hudobnej scéne stojíte od jej začiatkov. Aké boli vaše prvé kontakty s gospelom, ako ste sa k nemu dostali?

Vo farnosti Dubnica nad Váhom, kde som vyrástol, sme mali pri kostole kapelu vedenú Paľom Štefčíkom. Občas hrávali na svätých omšiach. Tak som sa stretol s piesňami pre mladých prvýkrát. Po príchode do seminára v roku 1984 som sa stal súčasťou Scholy cantorum, ktorá spieval pri svätých omšiach, mala spevníky s mládežníckymi piesňami a archív kaziet s amatérskymi či poloprofesinálnymi nahrávkami ako Tatran, Nový ľud, Tvoj ľud, Anjeli a podobne. Keďže som mal skúsenosti z práce so zvukom, zapojil som sa i ja do nahrávania kaziet. Schola 96, Dar kňazstva, Duet pre teba, V láske a v jednote, Pašie – to boli “albumy”, na ktorých som sa podieľal ako zvukár. Nahrávali sme ich na kazety a kopírovaním rozmnožovali a tak sa dostávali do celého Slovenska. Dnes pravdepodobne tie názvy už väčšine ľuďom nič nepovedia.

 

Čím to je, že ste pri gospele vydržali dodnes?

Po kňazskej vysviacke v roku 1989 som sa dostal za kaplána do Považskej Bystrice a následne do Púchova s úlohou spravovať osirelú farnosť Horné Kočkovce. Nuž a v lete 1990 som na školskom dvore zrealizoval svoj seminársky sen. Zorganizovali sme festival Verím Pane.

 

Vďaka festivalu ste postupne spoznali aktérov vtedy sa rodiacej slovenskej gospelovej scény…

Presne tak. Pre mnohých z nich bol práve Verím Pane vstupom na koncertné pódiá či do nahrávacích štúdií.

 

© Archív Juraja Drobného

Kňaz Juraj Drobný od roku 1994 každé leto spoluporiadal 10-dňový putovný festival po Slovensku “Šanca pre lásku”

 

Čo nasledovalo potom?

Keď som sa v marci 1993 vrátil zo stáže v USA, založili sme s priateľmi Lux communication. Jeho súčasťou sa stalo i nahrávacie štúdio Spirit Art, zamerané na gospelovú hudbu. Od roku 1994 sme každé leto putovali po Slovensku s 10-dňovým putovným festivalom Šanca pre lásku. Okrem toho som sa snažil mapovať a koordinovať gospelové festivaly, ich organizátorov som pozýval na spoločné stretnutia, vydal som niekoľko brožúrok o našej gospelovej scéne. Spolu s ďalšími som stál pri vzniku časopisu Adorémus, respektíve Adorámus Te a roky som bol jeho prispievateľom.

 

Stáli ste aj pri zrode televíznej relácie o gospelovej hudbe Poltón.

Áno, roky som bol jej scenáristom a dramaturgom. Celé to obdobie sa pre mňa zavŕšilo v roku 2000 vydaním publikácie Pokus o antológiu slovenského gospelu. Po roku 2000 som však postupne vycúval z mnohých aktivít týkajúcich sa gospelu a gospelovej scény. Stále viac ma pohlcovala práca v Lux communication a neskôr v TV LUX. Dnes mi z toho všetkého zostal už iba festival Verím Pane.

 

Verím Pane je vlastne vaše dieťa. Celé roky výrazne podporujete začínajúcich domácich gospelových interpretov, ktorí na ňom môžu vystúpiť bez ohľadu na to, ako dlho pôsobia, koľko úspechov majú za sebou, či kvalita ich produkcie spĺňa miery najvyššieho rangu. Ak sa zameriame na jeho hudobnú časť, vznikol festival s týmto cieľom?

Pôvodná myšlienka bola dať možnosť rôznym spevokolíkom a kapelám, pôsobiacim popri kostoloch, zahrať si na veľkom pódiu, s profesionálnym zvukom. Dnes ide predovšetkým o stretnutie  muzikantov a ľudí festivalu blízkych.

 

Čo je dnes najväčšou devízou festivalu, v čom tkvie jeho sila?

Doma je doma. To je, myslím si, najväčšia sila festivalu Verím Pane. Jeho atmosféra. Prídem do Námestova, postupne sa objavujú ľudia, s ktorými sme sa nevideli možno rok, možno i dlhšie. Sadneme si v Katolíckom dome, čo je čosi ako hlavný stan festivalu, na kávu a sme doma. A potom zameranie festivalu, ktorý stále dáva priestor špičkovým muzikantom i začínajúcim gospelovým kapelám.

 

© Archív Juraja Drobného

V roku 1990 vznikol festival Verím Pane, ktorý založil a dodnes organizuje kňaz Juraj Drobný

 

Od roku 1990 Verím Pane pripravujete s dobrovoľníkmi, účinkujúci hrajú bez nároku na honorár, tímy ľudí, ktorým nik za ich služy nezaplatí. Napriek tomu nejde o malú akciu a výdavky na réžiu, propagáciu určite nepredstavujú nízke sumy. Z čoho celé tie roky žijete?

Sám sa čudujem, že nie sme v extrémnych dlhoch. Ale vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí festival podporia. Dnes sú kľúčovými sponzormi festivalu práve muzikanti, ktorí nielenže nedostanú ani cestovné a ani honorár, ale dokonca sami na festival finančne prispejú.

 

Spomínate si na ešte na prvých účinkujúcich?

Vtedy väčšina z nich ešte nemala názov. Šlo o malé spevokolíky z Dubnice n/Váhom, Pruského, Jasenice, Považskej Bystrice, mladých z kostola kapucínov v Bratislave, zo Sverepca, Horoviec-Dulova, Hvozdnice, Domaniže, Vrbového a skupinu Trenčiansky bazár s jej vtedy najväčším hitom, piesňou František. Práve táto pieseň neskôr zľudovela.

 

A na prvú festivalovú pieseň?

Pieseň kňaza Viktora Zborana Verím Pane. Práve táto pieseň dala festivalu meno a roky sme ňou festival otvárali.

 

Ako sa dnes pozeráte na celé to obdobie života s gospelovou hudbou?

Bolo to nádherné obdobie. Spoznávanie stále nových a nových ľudí. Spoznávanie slovenských miest, ich domov kultúry a koncertných sál, kde majú pripojenie na 380 voltov, kde sú nakladacie rampy a ovládanie svetiel. Vznikalo i kopec dobrej muziky. Je mi za tým všetkým občas trošku smutno.

 

Nevidíte už priestor na návrat?

Nehovorím, že nie. Z času na čas sa to vracia, tá chuť zase sa túlať s kapelami po Slovensku, prípadne urobiť niečo, čo tu ešte nebolo. Uvidíme.

 

Čo pre vás ako pre iniciátora množstva takto zameraných projektov znamená gospelová hudba?

Tu asi narazím na problém definície gospelovej hudby. Pre potreby festivalu Verím Pane používam svojskú definíciu, teda “hudba, ktorú hrajú muzikanti na Verím Pane” a tej sa budem držať (úsmev). A čo pre mňa táto hudba znamená? Je to i kus mňa i integrálna súčasť môjho života.

 

© Verím Pane / www.gospelfoto.eds.sk

Juraj Drobný je nielen zakladateľom a dušou festivalu Verím Pane, ale aj duchovným otcom jeho účastníkov i návštevníkov

 

V televíznom magazíne Poltón dlhodobo prezentujete spevákov a kapely naprieč celou krajinou. Majú podľa vás na Slovensku interpreti dostatočný priestor na verejnú prezentáciu?

Môj priateľ, muzikant a manažér Zuzany Smatanovej Paľo Smolka tvrdí, že pokiaľ by gospeloví muzikanti boli naozaj dobrí a šli by za svojím cieľom, presadili by sa aj na komernčnej scéne. A príbeh Simony Martausovej mu dáva čiastočne za pravdu. Podľa mňa ale veci nie sú až také čiernobiele. Aj ja mám za tie roky skúsenosť, že okrídlená veta legandárneho zvukára Paľa Prockla, že “obecenstvo umelcovi zo slušnosti zatlieska a umelca to pomýli na celý život,” platí. Akoby mnohým aktérom na slovenskej gospelovej scéne chýbala zdravá sebareflexia. Na druhej strane sú na nej také zjavy, ktoré by si zalúžili dostať priestor. Ibaže okrem Rádia Lumen či našej televízie ho nemajú. Myslím napríklad na kapely Kerygma, Peter Milenky & band, Credo, Metelica či Miro Jilo, Skalka, Križiaci, Timothy, Christallinus, Jeno’s Brothers, Felice a kopec ďalších.

 

Do akej miery môže kresťanským hudobným interpretom pomôcť verejná prezentácia?

Rovnako ako i komerčným. Pomôže im dostať sa do povedomia ľudí. Ale je už potom na muzikatnoch samotných, čo s tým urobia. Zoberme si napríklad Superstar. Pár spevákov sa na pár mesiacov dostane do povedomia ľudí. Ide ale o to, čo urobia po skončení Superstar. Dominika Stará napríklad nahráva v USA a hrajú ju v tamojších rádiách. Katka Koščová si tiež našla svoju parketu, kde je doma a robí výbornú muziku. A dalo by sa spomenúť ešte pár mien. Ale čo ostatní? Kde sú?

 

Na druhej strane, hudobné a spevácke talenty sa len ťažko presadia bez verejnej podpory, medializácie, propagácie ich práce.

Tu však, žiaľ, ani Rádio Lumen a ani TV LUX už viac pomôcť nevieme. Zatiaľ nie.

 

Poznáte sa osobne so všetkými predstaviteľmi domácej kresťanskej hudby?

Bolo obdobie, kedy by moja odpoveď znela “áno”. Ale dnes si to už netrúfnem povedať. Určite sa však poznám s väčšinou z nich a príležitostne spolu komunikujeme.

 

© Verím Pane 2007 / www.gospelfoto.eds.sk

Juraj Drobný: Mnohým aktérom na slovenskej gospelovej scéne akoby chýbala zdravá sebareflexia. Na druhej strane sú na nej také zjavy, ktoré by si zalúžili dostať priestor, ibaže okrem Rádia Lumen či našej televízie ho nemajú.

 

Ak by ste mali mladšej generácii nastupujúcich gospelákov pripomenúť dôležité mená interpretov, ktorí pred rokmi pomáhali rozbiehať domácu kresťanskú hudobnú scénu, koho by ste spomenuli?

Určite Janka Daňová, B.F.O., Atlanta, Kompromis, Trenčiansky bazár, Credo, Dominik, Južania, Matuzalem, Skalka, Sába, ZR, Stano Kočš, Kapucíni & Stanly, Adriel.

 

Je samozrejmé, že ako kňaž ste asi aj dobrý spevák. Ste aj muzikantom?

S mojím spievaním to nie je žiadna sláva (úsmev). Ako klarinetista som desať rokov hral v dychovom orchestri a ako mladý kňaz som hrával s deťmi na gitare.

 

Máte obľúbenú slovenskú gospelovú pieseň?

To sa neustále mení.

 

Máte obľúbenú pieseň pre nastávajúce vianočné sviatky?

Pre mňa je už roky naj vianočná pieseň „Sú Vianoce“ skupiny Atlanta.

 

 

Pripájame text piesne “Sú Vianoce“:

Autor: Atlanta a Kompromis, album …vianočne (2002)

 

Zase sa Boh a človek stretnú, stretnú sa prudko a či nežne,
či sa ich cesty kolmo pretnú, či pobežia snáď rovnobežne.
Alebo v jednu cestu splynú a človek svoj smer s Božím spojí,
kým Boh na seba vezme vinu a ranu po nej krvou zhojí.

 

Sú Vianoce a je tu spása. Sú Vianoce a je tu spása.
Hriešnika milosť vyobjíma, na zem sa vracia rajská krása,
čo zničil hriech, bo ten je zima, ten je zima.

 

Hriech to je tma a preto za tmy sa narodilo Božie Svetlo,
oznámiť ľuďom, že sú bratmi, by so srdcom sa srdce stretlo.
A tak sa Boh a človek stretnú, stretnú sa prudko a či nežne,
či sa ich cesty kolmo pretnú, či pobežia snáď rovnobežne.

 

Sú Vianoce a je tu spása. Sú Vianoce a je tu spása.
Hriešnika milosť vyobjíma, na zem sa vracia rajská krása,
čo zničil hriech, bo ten je zima, ten je zima.

 

Rozhovor: -lm-