hľadáme hodnoty
v hudbe i spoločnosti

Heartbeat: Spievame to, čo v danom momente vnímame od Boha

Svoj hudobný i vnútorný tlkot srdca predstavuje v rozhovore kapela Heartbeat.

Ich domovom je spoločenstvo Piar v Prievidzi. Vzťahy k Bohu a medzi sebou z neho štyri ženy a jeden muž prenášajú do chválovej kapely. Túžia cez ňu prinášať slobodu, radosť a Božiu prítomnosť a zjavovať Otcovo srdce, k čomu využívajú hudobné dary. Veľa piesní vzniká v spoločnej modlitbe a týkajú sa toho, čo im dáva poznať Boh na mieste konkrétnej služby. O hudobnom i vnútornom tlkote srdca sme sa rozprávali s Gabikou a Jankou zo skupiny Heartbeat.


Osobne som sa ešte nestretla s piesňou od Heartbeatu, v ktorej by zaznelo meno Ježiš. Od chválovej kapely sa to však zvykne očakávať. Používate ho niekedy?
Janka:
Čo sa týka spomínania mena, myslím, že keď spievame chvály, je to zo srdca. Snažíme sa úprimne. No to, či tam spomenieme meno Ježiš alebo nie, pre mňa nie je až také podstatné, lebo viem, komu spievam. Ale určite máme piesne, v ktorých spomíname meno Ježiš, len ich ľudia možno až tak nepoznajú.

Otázka textov u vás teda nemusí byť pred vystúpením úplne zodpovedaná.
Gabika: Až tak často sa nedržíme textov. Jednoducho prídeme na nejaké miesto, kde spievame chvály a Boh nám dáva v tej atmosfére, v ktorej sa nachádzame, vnímať konkrétne veci. Práve tým sme špecifické, že vyspievame presne to, čo vnímame v konkrétnej situácii. V tomto má napríklad Janka veľké pomazanie. Vo chvále teda nie sme také obmedzené, že sa musíme držať textov a štruktúry piesne, ale vnímame poznanie, ktoré nám zjavuje Boh v danej situácii, na tom danom mieste, kde sme.

©Heartbeat
„Naša kapela je špecifická v tom, že každý v sebe nesie niečo iné. Viem, že sama by som neniesla to, čo nesieme spolu,“ hovorí Janka z kapely Heartbeat

Boh nám dáva poznať, keď sa spolu modlíme, uctievame a chválime

Dá sa teda povedať, že časť vašich piesní vzniká priamo na pódiu počas chvál?
Janka: Väčšinou naše piesne, ktoré sú skôr nápevy, vznikajú keď sme spolu ako kapela, spoločenstvo. Keď sa spolu modlíme, uctievame a chválime Boha, vtedy nám Boh akoby dával poznať, o čom. Vzniklo tak veľa piesní a nápevov. A naša kapela je špecifická v tom, že každý v sebe nesie niečo iné. Viem, že sama by som neniesla to, čo nesieme spolu. Napríklad bez Táni by sme nemali piesne, bez Gabiky by sme nemali taký spev a úžasný zvuk. Každý z nás nesie niečo iné. Keď sa to spojí dokopy, vznikne výsledný efekt. To je aj princíp trojice alebo rodiny. Každý prinesie niečo originálne, nové. To sa spojí a Boh z toho spraví niečo úžasné. Ale veľa piesní vzniklo aj tak, že sa každý modlil sám a zrazu sme videli „Aha, však to sa môže spojiť a vznikne pieseň!“.

Vo chvále sa nemusíme držať textov a štruktúry piesne. Vnímame poznanie, ktoré nám zjavuje Boh tam, kde sme.

Kto je vašou inšpiráciou v hudobnom ponímaní?
Gabika:
Spoločného interpreta asi nemáme, naozaj sme rôznorodí. Pokiaľ ide o mňa, v rámci kresťanských kruhov som určite vnímala Hillsong, ich prvé „hity“ ako Hosana. Tiež skupinu Bethel, ktorá má rovnako otvorené chvály a dáva ich na internet, čím som sa inšpirovala. Zo svetských kruhov som faninka Coldplay. Oni majú metaforické texty, ktoré sa dajú aplikovať aj na vzťah s Bohom.
Janka: Určite nás inšpirovali v niečom Jesus Culture, najmä v spontánnych chválach. Je to možno také klišé, ale musím úprimne priznať, že Kim Walker ma inšpirovala v tom, ako vedie chvály, ako spieva Bohu pred ľuďmi. Myslím, že to sa nieslo celou kapelou. Oni boli prvá kapela, na ktorej som si všimla, že chvály robia inak.

Gabika z Heartbeat: Pán Boh je ohromne neobmedzený

Skladá sa váš „chválový playlist“ prevažne z vlastných piesní?
Janka:
Až tak radi nespievame preložené piesne. Veľmi rada sa nimi inšpirujem, ale viem, že my akoby na to nemáme.
Gabika: Nie žeby sme na to nemali, ale máme pocit i odozvu od ľudí, že keď spievame svoje vlastné piesne, chvály prinášajú niečo nové a sú akoby mocnejšie. Spievali sme aj preložené piesne a boli to dobré chvály, lenže vyberáme si medzi niečím, čo je dobré a čo je lepšie. Lepšie je, keď spievame svoje vlastné piesne, lebo sme autentickejšie. Je to presne to, k čomu sme povolané, čo máme prinášať.

Keď sa stretne národ, aby uctieval Boha, myslím si, že Boh je s ním a prizná sa k nemu.


Formáciu Heartbeat možno vídavať čoraz častejšie na mnohých akciách naprieč Slovenskom. Nechýbali ste ani na nedávnej Godzone konferencii v Ružomberku, ktorá bola výnimočná veľkosťou, formou i odkazom pre mladých. Čo takáto akcia priniesla chválovému zoskupeniu?
Gabika:
Mňa samu veľmi prekvapila v tom, že Pán Boh prišiel opäť novým spôsobom. On je jednoducho ohromne neobmedzený a mne sa to veľmi páči. Pred konferenciou som mala pocit, že tam idem slúžiť a bola som tým obmedzená. Ale už pred konferenciu mi dával slovo, že mám mať otvorené srdce aj ja sama, čo tu slúžim. Otvorené srdce na prijímanie. Aj mne chce Boh dávať, aj mňa chce pozývať do nových vecí. Verím, že to prinieslo svoje ovocie, a tiež verím, že v životoch niektorých ľudí to zmenilo veci. Verím, že sa tu niektorí radikálne obrátili.   
Janka:
Takéto stretnutia sú podľa mňa vždy veľmi pomazané. Keď sa stretne národ s tým, že ide uctievať Boha, keď sa spojí v jednote, keď sú tu ľudia zo všetkých kútov Slovenska – z východu, Oravy, Bratislavy, myslím si, že Boh tu je, že on sa prizná.

©Heartbeat
Domovom chválovej kapely Heartbeat je Prievidza, skupina vychádza z tamojšieho spoločenstva Piar

V čom konkrétnom by ste napríklad povzbudili mladých, ktorí na takejto akcii neboli? Čím bola napríklad táto akcia osobitá?
Gabika:
Tým, že lídri a spíkri, ktorí hovorili na pódiu, ako keby len ukazovali ľuďom cestu. Iba ich pozývali do intimity s Ním, ale ďalší krok je na nich. To je jednoducho ich rozhodnutie, či za Ním pôjdu, alebo nie. Lídri a spíkri na pódiu to za nás nespravia. My im nenadiktujeme, čo majú teraz robiť. Bolo tu také uvoľňovanie do kreativity, do slobody. Pozývanie do zrelosti, do novej úrovne vzťahu s Bohom. Uvoľňovanie toho, do čoho povoláva Boh. A to zistíš na tom mieste, kde je intimita.

Ľudia veľakrát slúžia a s vášňou robia veci pre Boha, ale majú len máličko intimity s ním, a preto vyhoria.

Janka: Na konferencii sme hovorili o intimite s Bohom. A to je akoby navrátenie sa k prvotnej láske. Ľudia veľakrát slúžia, robia veci pre Boha a majú obrovskú vášeň robiť obrovské veci, ale majú len máličko intimity s ním, a preto vyhoria. To je to, v čom túžim byť úprimná. Nemôžem sa postaviť pred ľudí a viesť chvály, keď moja intimita s ním je taká maličká – keď som Boha vlastne celý týždeň nevidela, ani nepoznala, ani sa s ním nerozprávala. Konferencia vo mne zapálila veľký oheň, vášeň vybudovať si skryté miesto s ním, kde sa budem vracať každý deň, a kde ho budem spoznávať. Jednoducho miesto, kde budem iba ja a on. Chcem spievať Bohu iba, keď som s ním ja, lebo keď s ním som pred ľuďmi, akoby to bolo ľahké. Tam je veľká energia, ktorá človeka naplní. Je to však iné, keď som s ním sama. Z konferencie si teda odnášam veľkú túžbu byť s Bohom vo chvále sama a spievať mu.

Zhovárala sa: Monika Tuková
Foto: Heartbeat

Nestíhate si prečítať všetky články, ale chcete zostať v obraze? Najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je nechať nám svoj e-mail a my vám pošleme vždy čerstvý výber najdôležitejších textov o dianí v hudbe i spoločnosti.
Poďte na to:

Máte pre nás tip na dobrý článok zo sveta hudby alebo spoločnosti? Sem s ním! Najlepšie tipy radi spracujeme.