Kena _ slum Majengo featured

Čo ma naučila Keňa (2): Ocitol som sa v slume. S Billym

Billyho príklad ma hneď v úvode zasiahol, ocitol som sa v slume. Píše Filip Orlovský.

Filip Orlovský

  • Mladý muž nabitý pozitívnou energiou, ktorý sa ako dobrovoľník vybral do africkej Kene
  • V Záchrannom centre svätej Márie pre chlapcov z ulice trávil dni so 160 deťmi s rôznymi, často veľmi ťažkými životnými príbehmi
  • Ako dobrovoľník pracuje viac než 10 rokov v eRku - Hnutí kresťanských spoločenstiev detí
  • Študent 4. ročníka teológie v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule

 

Prvé dni v záchrannom centre boli trochu náročné. Spoznávanie prostredia, zvykanie si na jedlo, prvé – trocha bojazlivé – kontakty s ľuďmi, s ktorými prežijem nasledujúce tri mesiace. Prácu som ešte nemal pridelenú, no len tak sedieť na izbe sa mi nechcelo.

 

Po prekonaní počiatočného strachu a hanby som vyšiel von iba tak sa potúlať. Netrvalo dlho a narazil som na Billyho, z ktorého sa takmer ihneď stal môj nový najlepší černošský priateľ. Musím o ňom napísať, pretože predstavuje jeden z množstva krásnych rozbiehajúcich sa príbehov, ktoré začali vďaka centru.

Billy ma naučil, ako sa pracuje po kensky

Billy má okolo 25 rokov a pochádza z veľmi chudobnej a suchej severnej časti Kene – Turkány. Keďže kvôli chudobe sa jeho rodičia o neho nemohli postarať a zabezpečiť mu základné vzdelanie, poslali ho na juh do nášho centra. Tu dostal potrebné vzdelanie a ako veľmi obetavého a šikovného chlapca ho zamestnali bratia Jána de la Salle, ktorí centrum riadia. Stal sa pomocnou silou v kuchyni. Takto dostal možnosť na začiatok nabrať skúsenosti a trochu sa osamostatniť.

 

©Filip Orlovský

V tejto kuchyni Billy pracoval (na snímke je ďalší pracovník centra, nie Billy)

 

Jeho každodenný rituál začínal od skorého rána. Vyumýval celú budovu, vypral v rukách množstvo bielizne a varil. Hneď ma očarila jeho neuveriteľná chuť a zápal pracovať. Nikdy nepostával. Vždy robil niečo, aby sme sa my – dobrovoľníci i bratia – mali lepšie. Poprosil som ho, či sa môžem pripojiť a pomôcť, aby som sa nenudil. Bol prekvapený, že beloch mu chce pomáhať, ale s radosťou pomoc prijal. Aspoň sa mal s kým rozprávať a mohol ma učiť, ako sa pracuje po kensky. Rýchlo som sa naučil pripraviť pravý Kenský čaj či ustlať posteľ tak, ako to robia v najlepších hoteloch v krajine.

 

©Filip Orlovský

Slum Majengo

Posteľ, bandaska, Biblia, fotoalbum a pár drobností

Po práci ma pozval na obhliadku miesta, kde býva – slumu Majengo. Hoci som mal rešpekt ísť len s ním (v ponímaní domácich je každý beloch boháč z Ameriky), malo to svoje čaro. Zoznámil ma asi s každým, kto išiel oproti. Po strmých a nesmierne úzkych cestičkách, okolo kôp tlejúcich odpadkov a na nich pasúcich sa kôz, sme nakoniec došli k jeho „miestu“. Najskôr odomkol kladku na maličkej, z dreva zbúchanej búdky. Zbadal som posteľ, bandasku vody, Bibliu, malý fotoalbum a pár drobností.To je všetko, čo mám,“ povedal mi s úsmevom. Nakoľko to bola moja prvá návšteva „bytu“ v slume, bol som zaskočený, no nedal som to na sebe poznať. Nedokázal som si predstaviť seba iba s týmto “majetkom”. Nedokázal som si predstaviť takto žiť. Vynoril sa mi obraz mojich preplnených skríň s oblečením, elektronikou, knihami, atď. Keď som sa opäť pozrel na Billyho, na tvári mal stále ten istý úprimný úsmev. Ukázal mi fotky, na ktorých bol ešte malým žiakom či už ako starší s dobrovoľníkmi. Nezabudol dodať, že sa teší, keď mu pribudne jedna aj so mnou.


Prečítaj si aj:
Čo ma naučila Keňa (1): Žiť naplno môžeš iba dnes


©Filip Orlovský

Kenský “varič” na uhlíky, na ktorom Billy varil domorodé špeciality

 

Mesačné nájomné za túto búdku nie väčšiu ako 3 x 3 metre platí v prepočte 18 eur. Neskôr som zistil, že jeho mesačný „plat“ je 35 eur.To mi stačí. Veď ak by som niečo vážne potreboval, bratia by sa o to postarali.” Jesť môže v práci a nič iné vraj nepotrebuje, iba ak nejaké sekáčové nohavice alebo topánky, keď zoderie tie, čo má. Billyho príklad ma hneď v úvode zasiahol. Počas celých troch mesiacov som sa mohol presviedčať o jeho radosti z práce a vďačnosti, že sa má kde realizovať, že môže poslúžiť práve bratom, ktorí mu zabezpečili vzdelanie a druhý domov. Na otázku, čo by chcel robiť, bez premýšľania odpovedal: “Otvoriť si malú reštauráciu, akých je tu kopec a svojím dobrým jedlom tešiť ľudí“. Jeho túžba sa v týchto mesiacoch rozbieha štúdiom na college, kde sa zúčastňuje kurzov varenia. Dohodli sme sa, že keď si raz otvorí vlastnú reštauráciu a bude sa mu dariť, príde aj na Slovensko variť kenské špeciality.

 

Váš Filip

 

Na záver – zoznámte sa s Billym:

 

©Filip Orlovský

Z Billyho sa takmer ihneď stal môj nový najlepší černošský priateľ

 


Sledujte Filipov seriál o Keni aj naďalej! Filip sa s treťou časťou na portáli igospel ozve už čoskoro.


 

 

Foto: Archív Filipa Orlovského