Dnes pise _ Canaky _ featured

Píše Richard Čanaky: Nekopíruj kapely z rádia, svieť v dobe tmy

Môže sa ti páčiť Delirious, ale Boh chce cez teba hrať vlastné tóny. Inšpiruj sa, no choď vlastnou cestou, píše Richard Čanaky.

Richard Čanaky

  • Otec troch detí, manžel, textár, hudobník, spevák a producent v jednej osobe.
  • Na kresťanskej hudobnej scéne pôsobí už vyše dve desaťročia a na svojom konte má takmer desať autorských albumov.
  • Vlastní kresťanské nahrávacie štúdio, kde pomáha pri rozbehu viacerým speváckym zborom a kresťanským kapelám, ako tomu bolo napríklad v prípade The Elements, S2GBand, eSPé či repera Adrema.
  • Známy muzikant, ktorý bol v minulosti vyše desať rokov vodcom spoločenstva Pelikán, je autorom rôznych hudobných hitov a textov. Nechýbajú medzi nimi napríklad piesne “Vďaka Ježiš”, “Jedine s láskou” či “Obeta srdca”.
  • S Máriou Podhradskou vystupuje s detskými projektmi po celom Slovensku a v blízkom zahraničí. Ročne spolu absolvujú stovky koncertov.
  • Od roku 2009 spoluorganizuje celoslovenskú súťaž pre začínajúcich hudobných gospelových interpretov s názvom "Gospel talent", ktorej tri ročníky doposiaľ vyhrali speváčky Sima Martausová (2009), Silvia Chlebovská (2011) a Slávka Tkáčová (2013).

 

Dovoľte mi pár slov či skôr mojich myšlienok možno ako inšpiráciu na zamyslenie o tom, čo robíme, tvoríme, čo naša hudba „gospel, posolstvo evanjelia“ prináša. Aké je posolstvo našej hudby pre Slovensko? Nechcem robiť sondu do histórie slovenského gospelu, ani definovať slovo gospel, ktoré s tým, ako ho používame, nemá nič spoločné, ale to teraz nie je dôležité. To za mňa urobí google.

Aj gospelový interpret túži po úspechu

Nie je žiadnym veľkým objavom, s čím sa spája sekulárna alebo, ak chceme, svetská kapela, čiže bežný popový mainstream. Chce sa presadiť, napĺňať sály, dostať sa do médií, vydávať albumy a v ideálnom prípade živiť sa hudbou. Tomuto cieľu ani niet čo vyčítať. Skladatelia a textári hľadajú inšpirácie okolo seba, zo života, prezentujú svoj pohľad na svet či kritizujú dobu, alebo nostalgicky brázdia v romantických spomienkach. Podľa toho, ako vyzretým sa tvorca postupne stáva, prichádza aj jeho úspech a ohodnotenie. Nachádza si svoj fan klub a prichádza ovocie. Čo je však ovocím gospelovej hudby? 

 

Na gospelovej scéne sa pohybujem približne od roku 1988. Neviem, či “scéna” je to pravé slovo, ani či niečo také vôbec existuje, ale bol som svedkom mnohých skupín aj sólistov. Mnohí začali a mnohí aj skončili. Viacerí natočili albumy a mnohí aj pretrvali. Každý, kto už pár rôčkov hrá pod “gospelovou vlajkou”, mi dá isto za pravdu, že oproti sekulárnej scéne je jediným meradlom nášho úspechu asi divák na koncerte. Jeho potlesk či predané CD. Nemáme Zlatého slávika, ani ceny aurelov. Z času na čas sa nejaký gospelový interpret zjaví na svetskej scéne. No je jasné, že ako gospelového interpreta ho poznáme iba “my” a šuškáme si pri telke či pri rádiách, kto to je. Predsa to však nie je zlé. Túžime po úspechu, po ohodnotení. Teda aspoň väčšina. Pozorujeme a možno tíško závidíme. Je to úplne normálne.

 

Naša hudba nie je o množstve predaných CD a plných sálach

Prednedávnom som bol so svojím štvorročným synom v nákupnom centre. Veľmi chcel chvíľku zostať v jednom obchode s audio technikou, kde boli obrovské obrazovky. Chcel, aby som ho tam nechal a vraj si môžem ísť nakupovať. Môj obchod bol presne oproti, takže som to riskol. Keď som sa vrátil, môj syn tancoval pred obrovskou obrazovkou na nejaký hudobný klip a ľudia sa na ňom zabávali. Jeho očká žiarili a celý vzrušený mi vravel “ tatinko, ja som tancoval a oni sa tešili”. Bol fascinovaný ich radosťou! Vtedy som pochopil, ako veľmi som dospelý. Presne táto jeho radosť, presne toto nadšenie sú Božím posolstvom v nás pre tento svet. Urobiť svet krajším, veselším, zmysluplnejším. Gospel má tak mnoho, čo môže ponúknuť.

 

Naše piesne sú záchrannými sieťami. Sú skobou v skale. Sú nádejou a svetlom v tme. Pretože ich moc pochádza od Boha. Naša hudba nie je o množstve predaných CD, možno nie o plných sálach ani profesionálnej prezentácii. Ak gospelový skladateľ a textár tvorí, deje sa niečo krásne a vzácne. Srdce je napojené na svojho Stvoriteľa a ponúka Bohu svoje emócie, ktoré mu Duch Boží pomáha skladať ako mozaiku do textov a hudby.

Buď sviecou v dnešnej dobe tmy a vyhráš naozaj

Už prvý cieľ je splnený. Samotný tvorca hudby či textu je naplnený posolstvom, ktoré mu Boh zveruje v tajomstve umenia. Sme ako sviece. Nie reflektory. Svietime pre maličké obecenstvo svojich najbližších. Buď za to vďačný! Neporovnávaj sa s kapelami, ktoré počuješ v rádiu. Nesnaž sa ich napodobňovať, pretože zadusíš svoju originalitu. Môže sa ti páčiť Delirious, ale Boh chce cez teba hrať vlastné tóny. Nechaj sa inšpirovať, ale choď vlastnou cestou. Počúvaj svoje srdce, vnímaj tóny, ktoré do teba Boh pomaly vkladá. Nechaj sa ním viesť. Maj pri sebe zápisník, aby si akúkoľvek myšlienku od Boha mohol hneď zaznamenať a možno použiť pri najbližšej tvorbe. Možno to bude len emócia, ale Boh ju rozmnoží. Nemaj na mysli sálu alebo koncert, kde bude pieseň znieť. Pozoruj Boha, ako ju v tebe tvorí. Pripravuje ju ako pokrm pre hladné srdcia tvojich budúcich poslucháčov. Možno na omši, možno pre pár priateľov. Možno časom príde za tebou niekto a posunie ťa ďalej. Možno nakoniec prídu koncerty, CD aj veľké publikum. Ale toto nie je cieľom tvojej hudby. Buď sviecou v dnešnej dobe tmy!

 

Ak by si bol v jaskyni a zhaslo by svetlo, jediné, čo ti ostáva, je kričať na ostatných. A práve ich hlas ťa bude viesť. Nech je posolstvo gospelovej hudby na Slovensku tým hlasom, ktorý – podobne ako Lazara – aj našich blízkych vyvedie z jaskýň.

 

Váš
Richard Čanaky

 

Foto: Archív R. Čanakyho/Robert Ragan