Portál igospel spúšťa seriál návratov do minulosti na domácej kresťanskej hudobnej scéne. Začíname pohľadom na aktívne obdobie populárnej kapely Atlanta.
V roku 2005 sa na slovenskú gospelovú scénu vrátila skupina Atlanta s novým albumom „Zopár viet“. Po niekoľkoročnej pauze to bolo obnovenie aktívnej činnosti populárneho zoskupenia a spolupráce šikovných muzikantov, ktorí sa usilovali osloviť aj negospelovú scénu. Vráťte sa s nami do minulosti a pozrite sa, ako toto obdobie prežívali zakladajúci členovia Atlanty Mária Podhradská a Dano Kachút. Zastavíme sa pri kapele i celkovej gospelovej scéne tej doby.
Podhradská: Atlanta má texty pre všetkých, nielen pre veriacich
Do histórie slovenskej kresťanskej hudby sa zapísali viditeľne. Albumy „Dlhý príbeh“ (1996), Miesto na zemi (1997), Krídla v daždi (1999) predstavili talentované zoskupenie, ktoré na gospelovú scénu prinieslo vzácne osvieženie. Piesne Atlanty boli obľúbené, skladby „Tváre„, „Na hrane„, „Zopár viet“ a „O láske III“ boli zaradené na výberové albumy „Bez teba niet neba“. Viaceré z piesní Atlanty za roky zľudoveli v spoločenstvách po celom Slovensku. Presadiť sa s gospelom na slovenskej hudobnej scéne však nebolo jednoduché. „Otázka je, či je vôbec ľahké preraziť s hudbou. Každý interpret ňou vyjadruje svoje pocity, svoje názory a to, či je úspešný, závisí od mnohých faktorov. V dnešnej dobe je veľmi dôležité mať podporu médií. V našom prípade je to tak, že sme zaškatuľkovaní ako gospelová skupina, čo je v poriadku, ale takto nás akceptujú prevažne kresťanské médiá, ktorých na Slovensku veľa nie je. Ťažko je presadiť sa v komerčnom prostredí,“ zamýšľal sa Dano Kachút pre časopis AHA! v máji 2005. Kapela sa zameriavala aj na publikum mimo kresťanského prostredia.
Ako v čase aktívneho pôsobenia v skupine doplnila Mária Podhradská, „Atlanta je skupina, ktorá vychádza z kresťanských postojov, hodnôt a vkladá ich do svojich textov, aj keď nie veľmi explicitne. Spieva o živote v dobrom zmysle slova, má texty pre všetkých, nielen pre veriacich. Snaží sa osloviť každého, bez ohľadu na to, či ju vnímajú ako gospelovú, alebo negospelovú skupinu. Budeme len radi, ak sa naše piesne dostanú aj do komerčných médií.“ Speváčka i skladateľka piesní však zároveň priznala, že sa zrejme treba zmieriť so situáciou, keď je gospelová hudba hlavne pre gospelových poslucháčov. „Samozrejme, môže osloviť aj neveriacich, ale je to oddelené a asi to vždy aj bude. Gospelová hudba je o určitej životnej filozofii, ktorú neprijíma každý,“ doplnila Podhradská.
Za názvom Atlanta je Maroš Kachút
V samotnom názve kapely netreba hľadať hlbokú myšlienku, Atlanta nenesie žiadny filozofický odkaz. „Napadlo to Marošovi Kachútovi. Raz si pozeral fotky z Atlanty, ktoré sa mu veľmi páčili, a tak prišiel s tým, že by sme sa mohli volať Atlanta,“ opísala Podhradská v roku 2005 pre AHA! vznik názvu. Oproti začiatkom to už v tomto roku bola iná kapela. Počet členov ostal zachovaný, avšak Maroš Kachút s ňou spolupracoval už len externe, nastálo ju tvorili Mária Podhradská, Soňa Jančíková a Dano Kachút. V kapele už nepôsobili Jana Milovská ani Ivica Encingerová. Atlanta bola celkovo oproti Atlante z deväťdesiatych rokov odlišná. Podľa Podhradskej boli piesne v prvom období založené viac na vokáloch a pôsobili folkovejšie. V novej etape Atlanty išlo o hudbu postavenú „na pesničke ako takej, na kapele, ktorá ju hrá, a na sólovom speve„. Dano Kachút upozornil, že „štýlovo nás nevedeli zaradiť ani predtým, raz nás niekto nazval multiinštrumentálny folk art,“ zároveň však podľa neho nebolo nevyhnutné žánrovo sa zaraďovať. „Ide o pesničky, ktoré majú textový odkaz pre poslucháča, hovoria o živote, o tom, čo prežíva každý z nás,“ doplnil.
Dano Kachút: Svoje hudobné nápady som pretavil do skupiny, ktorej verím
Do vývoja kapely výrazne zasiahlo založenie si rodín jej členov. V inej situácii bola Atlanta počas vysokoškolských štúdií, v úplne novej zasa, keď „Atlanťáci“ vstúpili do rodinného stavu. Svoje vlastné rodiny položili v živote na prvé miesto, pričom plány kapely záviseli od nich. Keď sa v máji 2005 v rozhovore Podhradská zamyslela nad tým, čo pre ňu znamená Atlanta, povedala: „Dnes už aj spomienky a pekne prežité chvíle bezstarostnej mladosti„. Dano Kachút otvoril aj rozmer spoločenstva, ktorý v kapele prežívali. „Ako skupina sme trávili spolu veľa času, chodievali sme na chaty, výlety. S Atlantou sa mi spája aj možnosť sebarealizácie a pretavenie svojich hudobných nápadov do skupiny, ktorej verím,“ uviedol.
Vybudovať spoločenstvo kapele pomohla aj odmlka, ktorú prežila. Dôraz na hľadanie pozitívneho pre rast hudobnej i ľudskej partie môže byť pozvaním aj pre súčasné či budúce kresťanské zoskupenia. Prestávku, ktorá sa môže na prvý pohľad javiť ako negatívny jav v živote kapely, Mária Podhradská zhodnotila ako niečo, čo bolo pre dobro veci. „Získali sme nové skúsenosti, zručnosti, hudobne i ľudsky sme dozreli,“ zdôraznila pre AHA! líderka kapely, ktorej cesta k hudbe viedla od cudzích jazykov. Podhradská vyštudovala vysokoškolský odbor „tlmočníctvo: angličtina – španielčina“. Túto znalosť využívala aj pri skladbách Atlanty, keď nejedna bola napísaná v anglickom jazyku.
FOTO: Časopis AHA! a internet
Informácie v článku pochádzajú z mesačníka pre mladých „AHA!“, vydanie máj 2005
